štvrtok 15. apríla 2010

Hatérie

Hatériotvaré alebo staršie hatérie (lat. Sphenodontida, Sphenodontia, Rhynchocephalia, Sphenodontiformes, Sphenodontoidea, Homoeosauria) je rad plazov. Vyvinuli sa v dobe dinosaurov - v druhohorách a v takmer nezmenenej podobe žijú až dodnes, za čo si vyslúžili prezývku žijúca skamenelina.



Anatomická stavba
Ich anatomická stavba je primitívna a majú podobné znaky ako obojživelníky a ryby. Na chrbáte majú špicaté šupiny, ktoré trochu pripomínajú niektoré opancierované dinosaury.
Hatéria má celkom tri oči, dve na obvyklom mieste a tretie je uložené medzi temennými kosťami na hlave. V mladosti je toto oko vidieť, neskôr ho však prekrývajú šupiny. V žiadnom prípade však hatéria týmto okom nevidí, možno slúži k vnímaniu množstva svetla, z ktorého pozná, ako má dlho zotrvať na slnku.

Je schopná autotómie, teda môže odvrhnúť časť svojho tela a uniknúť tak nebezpečenstvu. Odvrhnutá časť sa ešte chvíľu pohybuje a odpútava tak pozornosť nepriateľa.

Výskyt
Táto starobylá skupina plazov bola v minulosti veľmi početná, ale dnes žijú už iba 2 druhy. Vedci si dlho mysleli, že existuje len 1 druh - Hatéria novozélandská/bodkovaná (Sphenodon punctatus), ale pomocou genetických výskumov sa nedávno zistilo, že niektoré hatérie predstavujú príbuzný druh a boli pomenované - Hatérie Guentherovy (Sphenodon guntheri).

Hatérie žijú na cca 20 ostrovoch v okolí Nového Zélandu a ich objav bol naozaj významný, pretože nájsť živočíchy, ktoré pamätajú ešte dinosaury, pričom väčšina ich vymrela už pred 100 miliónmi rokov, je veľmi vzácne.


Rozšírenie hatérie bodkovanej (gulička) a hatérie Guentherovy (štvorček).


Žijú na pustých a studených stanovištiach. V hlbokom humuse pod stromami si vyhrabávajú nory a často sa o ne delia s malými morskými vtákmi,len vzácne s inou hatériou. V prevažnej väčšine prípadov nedochádza k rozporom pri využívaní brloha obidvoma spomenutými živočíchmi, hoci hatéria občas zožerie mladé vtáky alebo ich vajíčka. Brloh hatérie je 60-90 cm dlhý, 10-12 cm vysoký a len máločo širší ako hatéria sama. Na koni brloha je vlastný asi 50 cm široký pelech. Pri hĺbení brloha pomáha niekedy aj morský vták a často obe zvieratá spoločne čistia vchod od smetí, ktoré sem nafúka neustále vanúci vietor. Najväčším nebezpečenstvom pre hatériu je preborenie sa vrstvy humusu nad norou.

Zo všetkých žijúcich (a zrejme aj vymretých) plazov majú najnižšiu teplotnú hranicu aktivity (11,1 °C). Možno aj vysoký vek, ktorého sa hatérie dožívajú (až 77 rokov a viac), súvisí s nízkou teplotou prostredia, v ktorom žijú.

Rozmnožovanie
Zaujímavé je aj rozmnožovanie hatérií. Párenie môže začať v období pohlavnej dospelosti (asi v 20 rokoch). Obe pohlavia sa na seba musia pritisnúť kloakami, pretože samec nemá kopulačný orgán. Samice sa pária raz za 4 roky, znášajú 10 – 12 pružných, pergamenovitých, okolo 2 cm veľkých oválnych vajec do hniezda, ktoré pred tým vytvoria. Po nakladení vajec sa už o ne nikto nestará. Inkubácia vajec trvá 11 – 16 mesiacov. Rozmnožujú sa teda veľmi pomaly, ale príroda to vynahradila ich dlohovekosťou.
Napriek tomu sú dnes hatérie vysoko ohrozenou skupinou. Svoj podiel má na tom i globálne otepľovanie, pretože pri inkubácii vajec závisí pohlavie mláďat na okolnej teplote, a tak sa pri vyšších teplotách rodí viac samcov a alarmujúco malý počet samíc.
Vedci sa rozhodli hatériám pomôcť a umelo inkubujú ich vajíčka za nižších teplôt, aby sa rodilo viac samíc. I tak však tento druh nemá vyhrané, pretože zmeny klímy na našej planéte nastávajú omnoho rýchlejšie než v minulosti, a tak je prispôsobovanie hatérií, rovnako ako i ostatných ohrozených druhov, oveľa zložitejšie a predovšetkým nie je tak rýchle, ako by potrebovalo byť.



Hatéria bodkovaná (Sphenodon punctatus) je jeden z dvoch posledných prežívajúcich druhov rodu hatérií. Jej domorodé meno tuatara pochádza zo starej maorijčiny a znamená nesúca šípy. Značí rad špicatých šupín, ktoré má hatéria na chrbte.
Žije iba na niekoľkých ostrovoch okolo Nového Zélandu, kde je prísne chránená. Počet žijúcich jedincov sa odhaduje na asi päťdesiat tisíc. Meria 50 až 80 cm. Samec váži približne 1 kg a samica okolo 0,5 kg. Živí sa živočíšnou potravou, ktorá predstavuje hmyz, kôrovce, mláďatá stavovcov a ďalšie.
Hatéria bodkovaná je nočný živočích, a preto je veľmi ťažké ju nájsť. Napriek tomu je však ich pozorovanie veľmi dôležité, pretože nám môže pomôcť chápať život už vyhynulých živočíchov a môže nám napovedať niečo viac o evolúcii.
Cez deň spia hatérie vo svojich brlohoch. Za slnečných dní sa najmä samce ráno a večer slnia blízko vchodu do brloha. Ak je v brlohu hatérie aj morský vták, hovorí sa, že hatéria leží vpravo a vták vľavo.
Má veľmi nízku obvyklú teplotu tela (11,1 °C), pohybuje sa preto veľmi pomaly, Nikdy neskáče ani sa nešplhá a len zriedka pobehne. Pre svoj život teda potrebuje chlad. Pri pohybe sa nadychuje každých sedem sekúnd, v pokoji len raz za hodinu. Dospelej veľkosti dosiahne hatéria až za 20 rokov.





Nový Zéland pod záštitou medzinárodnej organizácie WWF vydal ďalšiu nádhernú kolekciu štyroch známok. Tie zachytávajú prehistorickú tuataru, symbol týchto ostrovov v oblakoch.

4 komentáre:

  1. Ahoj!
    Blog je pekný, dokonca si našla aj videoukážky (ja som k hatérii nenašiel ani jednu). Informácií je akurát. Čo by som trošku zmenil:
    1. Trochu by som sprehľadnil text napr. odstavčeky by som nazval Anatomická stavba, Výskyt, Vývoj ... aby sa v tom lepšie orientovalo
    2. Z obrázkov by si mohla ako vytvoriť obrázkovú galériu (gadget Picassa)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ahojček. Veľmi zaujímavý blog. Dodal by som niečo o poveternostných podmienkach na tých ostrtovoch kde žijú -priemerné ročné teploty...

      Odstrániť
  2. Ahoj, S. guntheri bol preradený do poddruhu S. punctatus( S.p.g.)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ešte drobnosť - vajíčko sa pred znesením vyvíja v samičkách 6-8 mesiacov

    OdpovedaťOdstrániť